Objavte dielo, ktoré zásadne zmenilo organizáciu práce a prinieslo nový pohľad na riadenie podnikov.
Princípy vedeckého manažmentu Fredericka Winslowa Taylora majú stále obrovský význam pre moderné podnikanie.
Frederick Winslow Taylor je považovaný za zakladateľa modernej teórie manažmentu. Jeho kniha "Princípy vedeckého manažmentu", ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1911, položila základy modernej pracovnej efektivity a systémového riadenia podnikov. Taylorove princípy budú od začiatku októbra dostupné aj v slovenskom preklade vďaka vydavateľstvu United Philanthropy.
Jav, keď jedna generácia ľudí tvrdí, že tá nasledujúca je lenivejšia a neochotná vynakladať úsilie, sa volá juvenoia. Je to bežný jav existujúci zrejme od nepamäti. Dnes už vieme, že to všeobecná pravda nie je, čoho dôkazom je dramatický vzostup životnej úrovne, technológií a tiež bezprecedentné množstvo každoročne prihlasovaných patentov. Mladým ľuďom nechýba ani vnútorná motivácia, ani zmysel pre zodpovednosť, konzistentnosť a vzdelávanie. Zároveň platí, že úspech v obchode či zamestnaní nie je tým, čo by mali mladí ľudia považovať za ultimatívny životný cieľ. Ako to teda skĺbiť? Odpoveď je pomerne jednoduchá: vyvážením pracovného a súkromného života v prípade väčšiny a často dobrovoľnou obetou lídrov.
Náročnú a spoločensky významnú úlohu tvorenia hodnôt a zvyšovania životnej úrovne obetovaním súkromných pohôd prezvali politici, podnikatelia i vedúci pracovníci vo firmách. To sú tí lídri. Má sa za to, že práve títo lídri poznajú spôsoby, ako ideálne viesť ľudí k spoločnému cieľu a systematicky na nich pracujú.
V ideálnom prípade je to tak, lenže nebolo to tak vždy.
Jedným z významných strojcov zmeny myslenia v západnom svete je Frederick Winslow Taylor.
Taylorizmus a jeho vplyv na priemysel a výrobu
Práve Taylorizmus, ako sa nazýva vedeckými metódami podložený manažment ľudí a pracovných procesov, podnietil zmenu vzťahu podnikov k zamestnancov. Zatiaľ čo do 19. storočia, teda na pokraji priemyselnej revolúcie, boli pracovné procesy stále v podstate voľné a závislé na konkrétnych zamestnancoch, po Taylorovej metóde nabrali veci iný smer.
Princípy vedeckého manažmentu ľudí sa oveľa viac ako kedykoľvek predtým sústreďovali na správny výber zamestnancov na konkrétne úlohy podľa ich daností a ich následný rozvoj. Na zamestnanca sa prvýkrát začali firmy pozerať ako na veľký potenciál, ktorý čaká na odomknutie. Systematickými postupmi sa sledoval veľmi konkrétny zámer: zlepšiť vnútorné procesy vo firme, predovšetkým vo výrobe, a zvýšiť tak efektivitu, následne produktivitu a v konečnom dôsledku zisk.
Medzi štyri základné Taylorove princípy patrí:
- Výber správnej metódy vedeckou metódou: Najefektívnejší spôsob dokončenia úlohy nájdeme vtedy, keď sa sústredíme na objektívne fakty a dáta s cieľom zvýšenia produktivity a zisku.
- Priradenie úloh pracovníkom na základe ich prirodzených zručností: Metóda poukazuje na potrebu spoznávania svojich pracovníkov a odhaľovania, v čom sú dobrí. Osoba poverená vedením ich má umiestniť tam, kde budú ich zručnosti najužitočnejšie.
- Monitorovanie výkonu pracovníkov: Ak sú niektorí pracovníci zmätení alebo neproduktívni, je na ich manažéroch, aby zakročili a problém vyriešili. Sledovanie zamestnancov zahŕňa nielen hodnotenie výsledkov, ale aj samotného priebehu práce v pracovnom čase.
- Optimálne rozdelenie pracovného zaťaženia medzi pracovníkov a manažérov: V dobre fungujúcej firme musia manažéri plne chápať, ako plánovať prácu a školiť pracovníkov. Pracovníci zasa musia plne rozumieť tomu, ako tieto plány implementovať. Pochopenie cieľa všetkými stranami sa ukazuje ako kľúčový faktor vedúci k úspechu.
Nájde uplatnenie aj v 21. storočí?
Budúcnosť vedeckého riadenia je úzko spojená s rozvojom nových technológií, ako je umelá inteligencia, robotika a internet vecí (IoT). Tieto technológie umožnia ešte väčšiu automatizáciu a optimalizáciu výrobných procesov, pričom, zdá sa, sme svedkami zásadnej historickej zmeny. Akoby ľudia-jednotliví pracovníci- začínali byť ľahko nahraditeľní.
Toto prináša nové očakávania, ale aj povinnosti a potreby. Budúce manažérske prístupy budú musieť klásť ešte väčší dôraz na rozvoj ľudského kapitálu, spoluprácu, kreativitu a schopnosť riešiť komplexné problémy.
Kritika a význam
Aj napriek významným úspechom, Taylorove princípy neostali bez kritiky. Niektorí mu vyčítali prílišnú mechanizáciu práce, ktorá ignorovala ľudský faktor a psychologické potreby zamestnancov. Je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že Taylorove metódy spred viac ako storočia sú aj obrazom vtedajšej doby.
V časoch, keď sa na záujmy a potreby zamestnancov nekládol prakticky žiadny dôraz, predstavovalo vedecky podložené vedenie ľudí významný skok vpred. Jeho dielo si tak udržalo relevanciu a je považované za základný text v oblasti manažmentu a aj dnes, viac ako sto rokov po vydaní, sa Taylorove princípy stále využívajú pri zlepšovaní pracovnej efektivity a inovovaní manažérskych stratégií po celom svete.
